Michala Lukáčová Koniarová, rodená Košičanka, vyštudovala gymnázium na Poštovej ulici a neskôr Ekonomickú fakultu na Technickej univerzite v Košiciach. Posledných 10 rokov pracuje v agentúre Progress Promotion ako Senior Project Manager a Idea Maker. Väčšinu času a energie jej zhltne práca a veľká rodina s tromi deťmi, ale ako sama tvrdí „pomalšie tempo by už asi nezvládla“. Je náruživý knihomoľ, síce nadšený, ale nesystematický športovec, milovník poctivej hudby a filmov a jej najväčším snom je mať raz dosť času a odvahy cestovať podľa hesla „nothing inclusive & everything possible“.

Čo sa vám na východnom Slovensku najviac páči? Prečo ste sa rozhodli žiť práve tu?

Košice sú môj domov. A napriek tomu, že milujem z domova odchádzať, cestovať a objavovať nové svety, doteraz ma nikdy nenapadlo, že by som sa do Košíc nemala vrátiť. Svojim spôsobom obdivujem ľudí, ktorí si dokážu budovať nové domovy, priateľstvá, či dokonca rodiny ďaleko od svojich koreňov. To, že žijem v Košiciach nie je výsledkom nejakého ťažkého rozhodovania, je to pre mňa prirodzený stav a som tu šťastná.

Na východnom Slovensku je množstvo krásnych vecí, ale viete, peknú prírodu, folklór, dobré jedlo, to nájdete na mnohých miestach na svete. Pre mňa je najkrajšou vecou osobitný naturel ľudí, ktorí tu žijú, ich spontánnosť, hravosť, úprimnosť hraničiaca s prostorekosťou, temperament a hrdosť.

Veľa mladých ľudí opúšťa tento región natrvalo najmä kvôli tomu, že sa tu nevedia profesionálne uplatniť.

Ak má niekto sen moderovať hlavné televízne správy, zbohatnúť na Wall Street alebo robiť podmorský výskum, má na to talent, primerané prostriedky a dostatok guráže, tak jednoducho musí dvihnúť kotvy a ísť. Nemôžete mladým ľuďom brať ich sny a tvrdiť, že všetci môžeme byť šťastní v Humennom. To, čo je problém, je nekritické myslenie, nedostatok informácií a prebytok predsudkov, ktoré „vyháňajú“ z domu aj tých, ktorí by na východe alebo minimálne v Košiciach či Prešove mohli žiť úplne spokojný a naplnený život bez pocitu, že nemajú dobrú prácu. Množstvo šikovných ľudí v zahraničí nerobí „dream job“.

Ako vnímate náš školský systém? Neučia sa študenti v škole byť skôr zamestnancami než zamestnávateľmi? Skôr sa bifliť poučky a “ako to má byť správne” než hľadať vlastné riešenia?

Mám tri deti v slovenskom školskom systéme, v bežných, nie súkromných školách. Školstvo je obrovská téma na hádku a nekonečnú polemiku, ale skúsim stručne vyjadriť môj názor. Školstvo sa tu zanedbávalo desaťročia a aj keby sme začali ihneď, čo nezačneme, tak bude trvať minimálne roky, aby sme systémové zmeny všetci (učitelia, študenti, rodičia) dostali do krvi. Väčšina toho, čo v slovenskom školstve funguje dobre, je napriek, nie vďaka systému. Je tu množstvo fantastických pedagógov, ale bohužiaľ sú atomizovaní, často bojujúci aj s vlastnou školou a veľmi vyčerpaní. Nízke tabuľkové platy sa spoľahlivo postarajú o to, že práca učiteľa je pre šikovného muža žijúceho v Bratislave v prípade, ak nie je single v „mama hoteli“, doslova ekonomickou samovraždou. A všetky tie zásadné problémy spolu s množstvom drobných a hlúpych pravidiel nám na konci produkujú kvantum unavených, vyhorených a frustrovaných učiteľov/učiteliek. A odpovedzte si každý sám na to ako sa správate k Vašim kolegom, k deťom a partnerom, keď ste v práci unavení, vyhorení a frustrovaní.

Ako vznikla myšlienka založiť iniciatívu Východ nie je EXIT?

V Progress Promotion nás živí marketing. Ročne absolvujeme stretnutia v desiatkach firiem rôznej veľkosti, zamerania či firemnej kultúry. A za posledný rok a pol sme prišli k záveru, že je úplne jedno, či tu dnes podnikáte v IT, automotive alebo vlastníte reštauráciu, na konci dňa nám všetkým chýbajú ľudia.... A preto sme v máji spolu s občianskym združením Apolis založili apolitickú iniciatívu Východ nie je EXIT, ktorá by mala v prvom rade spájať všetkých, ktorí sa v tejto oblasti už aktivizujú a ktorá by dokázala východnému Slovensku a jeho dvom metropolám postaviť funkčný marketing založený na kvalitnom obsahu a vystavať brand tohto regiónu na fakte, že aj na východe sú miesta pre skutočne kvalitný život, štúdium a kariéru.

Pôsobíte hlavne na území Košíc. Plánujete vaše aktivity rozšíriť aj na iné oblasti východného Slovenska?

Určite áno, v našich plánoch je aj Road show Východ nie je EXIT po východnom Slovensku. Na druhej strane netreba mať predstavu, že akákoľvek iniciatíva dokáže potlačiť prirodzenú centralizáciu potenciálu a prostriedkov do väčších miest. Úspech bude, ak sa viac študentov z Bardejova, Trebišova, Vranova... rozhodne študovať alebo začať pracovať v Prešove či Košiciach.

Minulý rok ste koncom novembra zorganizovali rovnomennú konferenciu Východ nie je EXIT. Čo bolo cieľom tejto konferencie?

Bola to kick-off konferencia, ktorou sme jednak otvorili 11. ročník veľtrhu vzdelávania Pro Educo a ktorou sme chceli svetu oznámiť, že nová iniciatíva je na svete a má pomerne ambiciózne ciele. Podarilo sa nám dať dohromady 10 výborných spíkrov, 3 diskusné panely a v sále s kapacitou 250 hostí sa ich v deň konferencie potlačilo takmer 300. Kto je zvedavý, kompletný video záznam z konferencie ako aj témy diskusných panelov a profily spíkrov nájde na www.vychodniejeEXIT.sk.

Podarilo sa vám dospieť aj k nejakým konkrétnym riešeniam, ktoré by ste chceli v budúcnosti aplikovať do praxe?

Máme tzv. Akčný plán pre obdobie 2018 – 2020, ale čo z neho budeme schopní skutočne realizovať záleží v prvom rade na financiách, ktoré dokážeme dať dokopy. Spomínala som road show, chceme mobilizovať vybrané osobnosti východu z oblasti biznisu, vedy, športu, showbizu..., postaviť veľký letný open-air event pre študentov, realizovať úderné digitálne kampane a určite chceme vydať handbook Východ nie je EXIT, akéhosi sprievodcu pre stredoškolákov, ktorý ich prevedie možnosťami, ktoré tu majú na dosah. Ale nápadov je samozrejme oveľa viac...

Ako by podľa vás mohla vyzerať ideálna situácia na východnom Slovensku?

Ideály a sny treba mať, ale sú ideálmi práve preto, že sa nikdy úplne nenaplnia. Hovorme preto radšej o optimálnej situácii a tá by mohla vyzerať tak, že sa tento exodus spomalí, mladí ľudia budú mať dostatok relevantných informácií, budú mať okolo seba ľudí, ktorí ich dokážu usmerniť a nebudú podliehať davovej psychóze. Osobne sa úplne stotožňujem aj s názorom Miša Hudáka z Východného pobrežia, že už konečne prestaňme všetci čakať a nariekať, že nám tu netečie dosť peňazí z Bratislavy či Bruselu. Nevravím, že na to treba rezignovať, ale konečne by sme mali všetci zdvihnúť hlavy, vyhrnúť si rukávy a začať makať a meniť k lepšiemu aspoň to, na čo máme sami dosah.

Ak by mohol každý “východniar” zlepšiť jednu vec, aby bol východ o niečo krajší, optimistickejší, lepší pre život, čo by to mohlo byť?

Mám radu najmä pre rodičov. Rozprávajte sa so svojimi deťmi, podporujte ich talent a sny, nenechávajte ich osud na škole, počúvajte ich názory a buďte pripravení obetovať vlastný čas na to, aby ste ich spôsob myslenia „nedá sa“ vyhubili ešte v zárodku. A začnime sa všetci trošku viac usmievať 😊.

Foto: archív Michala Lukáčová Koniarová