MilujemeVychod - Martina Rostášová: Nie sme stroje, aby sme boli neomylní

Martina Rostášová: Nie sme stroje, aby sme boli neomylní

Ľudia / Anna Revická

Zdieľaj

Narodila sa v Košiciach. Vyštudovala Ekonomiku a manažment verejnej správy. Stojí za zrodom podujatia (NE)vyšlo to!, ktoré “oslavuje” neúspech. Jeho cieľom je priblížiť ľuďom, že aj rôzne prešľapy sú bežnou súčasťou nášho života. Dodáva: “Každý z nás sa môže na niečom popáliť alebo urobiť nesprávne rozhodnutie. Záleží už len od daného človeka, ako sa s danou situáciou dokáže vysporiadať.”

Ako vznikol nápad usporiadať podujatie “(NE)vyšlo to!”?

Vo svete bežne fungujú podujatia, na ktorých sa nehovorí len o úspechu ale aj o prešľapoch. Myslím si, že to má veľký zmysel, vidieť nielen zdary človeka, ale aj to, akou cestou musel od začiatku prejsť. Veľmi som chcela, aby sa podobné akcie konali aj v Košiciach. Nechala som sa teda inšpirovať témou - hovoriť a prezentovať nielen úspechy ale aj neúspechy jednotlivcov. K nej som pridala moje vlastné nápady a predstavy ako by mohlo celé podujatie vyzerať.

Už počas vysokej školy som získala bohaté skúsenosti s organizáciou rôznych workshopov, kvízov, či podujatí, pomáhala som napr. pri organizovaní Bielej noci v Košiciach. Mnohé znalosti - aj keď len teoretické som mala zo školy. Ako čerstvý absolvent som si však nenašla vhodnú prácu. A aj to bol jeden z dôvodov, prečo ma táto téma silne oslovila. Požiadala som o pomoc niekoľkých známych, ktorí sa ku mne pridali a pomohli mi s organizáciu celého podujatia.

NEvyšlo to

Prečo sú chyby a neúspechy v živote človeka dobré?

Myslím si, že každý človek už bol v situácii, kedy zlyhal alebo nešlo vždy všetko podľa jeho plánov a predstáv. Aj keď to bolo určite ťažké, tieto neúspechy a pády mu v konečnom dôsledku pomohli. Podľa mňa neexistuje človek, ktorému vždy všetko vychádza na sto percent. Ak tvrdí, že jemu sa nikdy nič podobné nestalo, myslím si, že klame.

Mali ste už prvé kolo. Ako dopadlo? Aké boli ohlasy?

Ohlasy boli veľmi dobré. “(NE)vyšlo to!” vyšlo viac, ako som dúfala. Najväčšia pochvala prišla od najväčších kritikov, čiže som aj vnútorne spokojná. Keď sa ma ľudia pýtali počas podujatia, ako sa cítim, odpovedala som, že si to neuvedomujem, pretože toto je pre mňa práca. Teraz, keď si spätne premietam celý večer, čo sa vlastne stalo, som šťastná.

Celé podujatie dopadlo nad očakávania. Keďže ide o nový formát, ktorý sa v Košiciach ešte nekonal, nevedeli sme odhadnúť, koľko návštevníkov môžeme očakávať. Z tohto pohľadu je to pre organizátora dosť náročné. Netuší totiž, či téma ľudí zaujme, či budú mať ochotu prísť a ako sa im to bude celé páčiť. Avšak som veľmi rada, že hneď na prvýkrát prišlo okolo 60 ľudí, bavili sa, ostali až do konca a zúčastnili sa aj “afterparty,” ktorú sme mali po podujatí. Viac si želať na prvé podujatie ani neviem. (Smiech).

NEvyšlo to

Čo na to speakri? Chcú ľudia hovoriť o svojich neúspechoch?

Na podujatí sme mali štyroch speakrov. Dvaja sú pomerne známi, dvaja pre väčšinu ľudí neznámi. Našimi prvými hosťami boli: Zuzana Pacáková, ktorá priniesla na Slovensko udalosť pod názvom Biela noc, Pavol Mirossay - riaditeľ Košice IT Valley, Ľuboš Záhradníček z OZ Dračia stopa, ktoré sa venuje neformálnej práci s mládežou a ťahá ich od počítačov na výlety vonku, a posledným bol Igor Hanáček z OZ Artha z Popradu, ktoré podporuje umelecký a kultúrny život v tomto meste.

Myslím, že na Slovensku je veľmi veľa šikovných ľudí, ktorí sú tvoriví a majú skvelé nápady. Vedia svoju prácu robiť kvalitne a zodpovedne.

Som rada, že sa nájdu ľudia, ktorí pokorili svoje ego a sú ochotní rozprávať aj o neúspechoch a o tom, že majú občas obe ruky ľavé. Je fajn si uvedomiť, že sa to bežne stáva. Stáva sa to každému z nás, čiže sú to v podstate všetci ľudia naokolo. Každý si musel prejsť svojou cestou. Za veľkými vecami nestojí iba jeden mail, ale obrovský kusisko práce, ktorý nie je v konečnom dôsledku vôbec vidno.

Častokrát nie je na prvý pohľad (a niekedy ani na dvadsiaty) zrejmé, čo všetko predchádzalo úspechu, koľko to stálo námahy, kým sa dokončí projekt, produkt alebo aj taká organizácia napr. podujatia (NE)vyšlo to! (Smiech.)

Ako si zháňala hostí na prvé podujatie "(NE)vyšlo to!"?

Hostia, ktorí nám rečnili na prvom podujatí, boli v podstate moje prvé voľby. V minulosti som už s nimi pracovala na rôznych projektoch, čiže sme sa poznali a nemali s tým vôbec žiaden problém. Od pár ľudí, ktorých som oslovila a predstavila im takúto možnosť, som dostala odpoveď, že oni žiadne “prešľapy” nemajú. Ich rozhodnutia plne rešpektujem. Nikoho do toho netlačím, cieľom nie je nikoho strápniť.

Pri takomto podujatí hrá veľkú úlohu ego. Ide o to, či je človek vôbec ochotný verejne pripustiť, že existujú veci, v ktorých zlyhal. Dôležitú úlohu zohráva, ako to má daná osoba v živote nastavené.

NEvyšlo to

Čo je teda cieľom tejto akcie?

Hlavným cieľom je ukázať netradičnú prácu, ktorou sa ľudia na Slovensku dokážu uživiť, vedia pomôcť alebo inšpirovať ostatných a že neúspech, s ktorým sa počas svojej cesty stretli, je prirodzenou súčasťou procesu.

Ďalším cieľom je prepojiť ľudí navzájom. Som rada, že celé podujatie, ktoré sa konalo v Košiciach v Tabačke v polke marca, neskončilo iba na prednáškach našich hostí, ale po nich vznikla živá diskusia medzi hosťami a publikom. Diváci mali skvelú príležitosť opýtať sa ich osobne na veci, ktoré ich zaujímali.

Bude mať podujatie aj ďalšie pokračovania?

Bola by som veľmi rada, ak by sa nám podarilo toto podujatie pravidelne organizovať raz do mesiaca.

Čo ty a tvoje prešľapy?

Ja som človek, ktorý urobí nespočetne veľa trapasov len v priebehu jedného dňa. Som veľmi nemotorná, moji kamaráti o tom dobre vedia a aj sa na mne dobre bavia. (Smiech.)

Môžem si urobiť najdokonalejší plán na svete, ak mi z neho výjde 30%, tak je to bomba.

Zmenil sa tvoj pohľad na neúspech, odkedy si sa rozhodla venovať tejto téme?

Myslím, že už deti na školách a taktiež v rodinách sú vychovávané tak, že chyba sa považuje za niečo zlé, čo sa nemá robiť. Ak by sa zmenil tento prístup, mnohí by to mali v dospelosti omnoho jednoduchšie. Naučili by sa chyby a neúspechy prijímať ako niečo, čo ich posúva ďalej a nie tak, že za chybou prichádza trest. Nie sme predsa stroje, aby sme boli neomylní a superdokonalí.

Foto: archív Martina Rostašová

Už ste čítali?

Martin Ružbarský: V rytierskom turnaji išlo hlavne o vyčerpanie protivníka

Martin Ružbarský sa viac ako 20 rokov venuje historickému šermu, neskôr k tomu pridal aj kaskadérstvo.

Jeden hrad, dve legendy

Ak milujete jesenné prechádzky farebným lesom, využite ešte tieto slnečné dni a zatúlajte sa na Kapušiansky hrad. Odmenou vám bude nádherný výhľad na okolie.

Martin Mihalčín: Robíme hudbu, ktorá nás v daný moment baví

Martin Mihalčín sa profesionálne venuje hudbe. Je spevákom a manažérom skupiny Heľenine oči.

Top