MilujemeVychod - Matúš Vavrek: Je veľký rozdiel medzi vidieť a všímať si

Matúš Vavrek: Je veľký rozdiel medzi vidieť a všímať si

Ľudia / Anna Revická

Zdieľaj

Má 24 rokov a na svojom profile na Facebooku viac ako 24 000 fanúšikov nielen zo Slovenska. Amatérsky fotograf, ktorý svojimi fotografiami dokáže osloviť každú vekovú kategóriu. Pochádza z Medzilaboriec, a v súčasnosti študuje v Prešove na Fakulte výrobných technológií. Od malička miluje vlaky a prírodu. Tieto svoje koníčky dokázal pretaviť do veľkej vášne, ktorou sa stalo fotenie. Za prírodou a krásnymi kútmi Slovenska cestuje vlakom a všetko dokumentuje svojím fotoaparátom.

Ako ste sa dostali k foteniu?

Už počas strednej školy som sa venoval opravovaniu počítačov, grafickým programom a grafike. Na rôznych školských výletoch skončil fotoaparát práve u mňa. Nie vždy boli výsledné fotografie presne také, aké som si predstavoval. Tým, že som ovládal grafický program, vedel som fotku upraviť do želanej podoby. A zistil som, že ma to baví. V súčasnosti sú viaceré moje fotky upravované. Je to spôsob vyjadrovania mojich pocitov a zážitkov, tak ako ich vnímam.

V súčasnosti študujete na Fakulte výrobných technológií. Nelákalo vás to skôr k umeleckým smerom alebo priamo k štúdiu fotografie?

Po strednej škole som rok študoval multimédialne technológie v Žiline. Vzhľadom na zameranie tam bolo až príliš veľa matiky a fyziky. Tieto predmety ma veľmi nenapĺňali. Napokon som štúdium ukončil. Začal som si hľadať prácu a našiel som pritom školu, na ktorej momentálne študujem a už som vo štvrtom ročníku.

Čo pre vás znamená fotenie a fotografia?

Fotografia je pre mňa určitý spôsob vyjadrovania. Môžem ňou zachytiť veci, krajinu, pamiatky, ktoré tu už zajtra nemusia byť, alebo môžu byť vďaka rôznym vplyvom zmenené. Je to pre mňa relax. Často som na miestach pri východe alebo západe slnka. V tom čase je svetlo úžasné a miesta v prírode sú bez ľudí.


Mnoho ľudí má predstavu, že ak chce robiť krásne fotky, musí mať drahý profesionálny fotoaparát s veľkým objektívom. Vy ste však živý dôkaz toho, že to takto vôbec nemusí byť.

V prvom rade ja sa nevenujem foteniu ako profesionál ale ako amatér. Fotenie je moja záľuba. Na môj súčasný fotoaparát som si dokázal zarobiť počas jedného leta na brigáde v Prahe.

Ako vznikla vaša prezývka Makbedrik?

Časť mojej rodiny má korene na Ukrajine. Kedysi sme tam chodievali na našej starej škodovke, ktorá mala po sebe už hrdzavé bodky a vyzerala skoro ako lienka. Vtedy nám ju tam ktosi nazval bedrik, čo v ukrajinčine znamená lienka. Slovo Mak je výmyslom mojej maminy, ktorá ma takto volala, keď som bol malý chlapec. A spojením týchto dvoch slov vznikol Makbedrik.

Čo ste sa naučili vďaka foteniu?

Naučil som sa všímať si svet. Je rozdiel medzi vidieť a všímať si. Napr. vidím schody, ale všimnem si, koľko ich je, v akom sú stave apod. Naučil som sa všímať si tiene, odrazy. Vnímať celkovú kompozíciu obrazu. Nefotím podľa fotografických pravidiel. Veľa mojich záberov je fotených proti slnku a tzv. zlatý rez využívam minimálne. Na mnohých mojich fotografiách je umiestnený celý objekt v popredí. Človek musí robiť veci, ktoré precíti vo vnútri a nie preto, že nejaké pravidlo niečo hovorí. Takéto tvorenie musí človeka v prvom rade baviť, nesmie to začať robiť len kvôli peniazom.


S akými reakciami sa stretávate na vašu tvorbu? Mali ste niekedy chuť to vzdať?

Väčšinou sa stretávam s kladnými hodnoteniami. Minulého roku som sa dokonca umiestnil na 2. mieste vo fotografickej súťaži Choď a foť v kategórií „Kultúra, tradície, história“ s fotkou kostolíka v Novej Kelči. Samozrejme, že keď je človek viac na očiach, tak sa stretáva aj s kritikou a neprajníkmi. Hlavne v mojich začiatkoch, keď ma začal niekto porovnávať s niekým iným alebo kritizovať, mal som problém to ustáť a chcel som to vzdať. Vtedy mi jedna kamarátka povedala: “Pozri veď, keď budeš na sebe pracovať, tak aj ty môžeš jedného dňa robiť také fotky ako iní.” Našťastie sa v mojom okolí stále nájdu ľudia, ktorí ma dokážu podržať a ukázať mi iný pohľad na vec.

Aké sú vaše plány do budúcna?

Začínal som fotkami krajských miest, k tomu som postupne pridával okresné mesta, dedinky, pamiatky. Tohto roku by som chcel zdokumentovať menej známe zrúcaniny. Čo sa týka tých dlhodobejších plánov, rád by som precestoval vlakom celú Európu a natočil časozberné videá z mojich ciest.


zdroj foto: MAKBEDRIK dream foto

Už ste čítali?

Vladimíra Ledecká: Prvý dojem u ľudí nezmeníte. Môžete ich však príjemne prekvapiť

Vladimíra Ledecká je členkou tímu prezidenta Andreja Kisku, predsedníčkou Parlamentu právnikov a zakladateľkou občianskej iniciatívy Náš názor.

Monika Šrenkelová: Ľudia sú vzdialení od svojho tela. Začnú ho riešiť, až keď nastane problém

Fyzioterapeutka Monika Šrenkelová, mnohým ženám známa ako Rehab Woman, je priekopníčkou v informovanosti a riešení zdravotného problému s diastázou svalov brušnej dutiny.

Beáta Záhumenská: Človek si svoje pracovné miesto môže vytvoriť aj sám

Beáta Záhumenská sa rozhodla byť mamou na plný úväzok. Popritom sa však rozbehla aj vlastný projekt.

Top