MilujemeVychod - Janette Langová: Počmáraný múr meníme na exteriérovú galériu

Janette Langová: Počmáraný múr meníme na exteriérovú galériu

Ľudia / Anna Revická

Zdieľaj

Janette Langová je predsedníčkou občianskeho združenia J.D. – Galéria J.L, ktoré vzniklo najmä kvôli premene jedného vulgarizmami počmáraného múru na exteriérovú galériu. Narodila sa v Prešove, tu vyštudovala slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity. Žije a pracuje v meste, s ktorým sú späté všetky pre ňu najdôležitejšie životné okamihy, a aj preto cíti k Prešovu hlboký lokálpatriotizmus.

Niekoľko rokov sa pohybujete v oblasti kultúry, ako vnímate túto oblasť v Prešove? Čo sa zmenilo v priebehu týchto rokov?

V tejto oblasti sa pohybujem už takmer 20 rokov a bola mi vždy veľmi blízka. V súčasnosti je aj u nás badať celosvetový trend tzv. kultúry pod holým nebom – často sa organizujú v letných mesiacoch "open air" festivaly, koncerty, ale aj výstavy na námestí. Je to zaujímavý spôsob ako "vytiahnuť" kultúru von medzi ľudí mimo klasických kamenných stavieb ako galéria, divadlo či kino. Čo je na jednej strane dobré. Na druhej strane to prináša pohodlnosť v tom zmysle, že ľuďom sa už nechce ísť niekam, kde sa im spolu s kultúrou nepodáva aj káva, či pivo a klobásy.

Mnoho ľudí vníma Prešov ako smutné mesto alebo ako “mesto duchov.”

Určite je ľudí v meste menej, než to bývalo kedysi. Avšak na celú situáciu je potrebné sa pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Podnikatelia, ktorí chceli prevádzkovať letné terasy, dostali dosť tvrdé podmienky od mesta a buď ich akceptovali alebo nie. Aj to je jeden z možných dôvodov, prečo sa život z mesta nejako vytratil.

Otázne je, čo by naozaj pritiahlo ľudí do centra. Stávajú sa situácie, keď sú na pódiu na Hlavnej koncerty zadarmo a ľudia do mesta nedôjdu ani kvôli tomu. Podľa môjho názoru tu chýba kreativita, chuť vymyslieť niečo nové, zaujímavé, interaktívne, čo by ľudí zabavilo, ale aj obohatilo. Minulý rok som iniciovala koncerty počas Dní Mesta na pravidelnom podujatí tzv. "Prešovskom Montmartri", ktoré sa tešili ohromnému záujmu ľudí.

Chcelo by to niečo nové - dostať do ulíc umelcov, hercov, maliarov a hudobníkov, možno živé sochy, trochu sa "hrať" s návštevníkom mesta. To si samozrejme vyžaduje financie. Kultúra v Prešove nie je financovaná tak ako napr. šport, je stále dosť poddimenzovaná. Žiaľ, podľa niektorých poslancov to nie je tak dôležitá oblasť ako oprava ciest, chodníkov a pod.

Prešovský Montmartre
Prešovský Montmartre

Prešovská kultúra sa stiahla do pubov, kaviarničiek a rôznych krčmičiek, ktoré ponúkajú svojim zákazníkom skutočne veľmi rozmanité umelecké zážitky v podobe rôznych stand-upov, koncertov kapiel zaoberajúcich sa alternatívnymi žánrami, alebo aj odbornými diskusiami. Dejú sa tu zaujímavé veci a tu podľa mňa nastáva paradox. Na to, aby podniky pritiahli ľudí, musia organizovať rôzne akcie, aby vôbec prežili. Je to v podstate začarovaný kruh: podniky, ktoré organizujú tieto eventy očakávajú podporu od mesta. Na druhej strane, podporovať jednotlivé podniky a ich aktivity mi príde nespravodlivé voči ďalším združeniam, ale aj mestským kultúrnym organizáciám, ktoré organizujú taktiež úžasné veci a nevyberajú pri nich vstupné, nezarábajú na predaji občerstvenia či nápojov. Na druhej strane je pravda, že práve kvôli týmto akciám prídu do Prešova aj obyvatelia z iných miest. Vymyslieť riešenie, aby boli všetci spokojní, je v tomto prípade veľmi náročné. Čo je však isté, kultúru bude potrebné dotovať vždy.

No a samozrejme nemalú úlohu vo vyľudňovaní centra zohráva aj výstavba nákupných centier, kde mnoho ľudí chodí tráviť svoj voľný čas.

Aký majú podľa vás ľudia vzťah ku kultúre?

V Prešove máme veľmi aktívnych seniorov, ktorí sa zaujímajú o rôzne akcie, výstavy a vernisáže. Ďalšou početnou skupinou sú práve mladí ľudia po škole bez rodiny a záväzkov. Tak, ako je veľký návrat k ručnej práci a handmade výrobkom, tak mám pocit, že práve táto generácia sa začína opäť vracať aj k hodnotnému umeniu. Tým, že dnes si už vie človek zabezpečiť takmer všetko cez mobil a sociálne siete majú veľkú silu, tak práve títo ľudia prichádzajú na to, že tento spôsob života je veľký omyl a chýba im živý kontakt s ostatnými.

Ku kultúre by mali byť deti vedené už od malička ako doma, tak aj na školách. Podľa mňa je veľmi smutné, že školy nevyužívajú možnosti, ktoré sú ponúkané rôznymi galériami a múzeami. Možno by to v galérii nebavilo všetky deti, ale vedeli by pomenovať, čo sa im páčilo, čo nie a prečo. Určite by bolo zmysluplnejšie prísť so žiakmi raz za tri mesiace na tvorivé dielne alebo workshop do galérie, než sa učiť teóriu umenia, ako sa to deje na školách dnes. Súčasná doba potrebuje kreatívnych ľudí vo všetkých oblastiach nielen v umení, preto by sa mala už v škole v deťoch podporovať a rozvíjať.

Stála ste pri zrode myšlienky oživiť maľbami počmáraný múr pri Hotelovej akadémii v Prešove a urobiť z neho exteriérovú galériu. Ako vznikol tento nápad?

Vedela som o podobných projektoch s tvárami známych osobností, ktoré vznikli v zahraničí už pred niekoľkými rokmi. Chodievala som okolo tejto škaredej steny dlhý čas a uvažovala, či by podobné diela nemohli vzniknúť na tomto mieste. Obracali sa na mňa obyvatelia tejto mestskej časti ako na svoju poslankyňu, či by sa s tým nedalo niečo urobiť. Jedného dňa mi priniesol môj kamarát a neskôr spoluzakladateľ nášho občianskeho združenia, fotografie steny z jedného letoviska v zahraničí. Jemu vďačím za to, že dnes sa naše združenie, ktoré nesie v názve naše iniciály môže "pýšiť" rôznymi úspechmi. Začali sme vyberať osobnosti, ktoré by si zaslúžili byť zvečnené, chceli sme upriamiť pozornosť na Prešovčanov. Žilo tu veľa významných osobností z rôznych oblastí pôsobenia, o ktorých ani samotní Prešovčania nevedia, že sú istým spôsobom spojení s týmto mestom.

Počmáraný múr v Prešove
Počmáraný múr v Prešove

Mali sme vypracovaný skvelý projekt, bohužiaľ, vplyvom rôznych vonkajších okolností sa nám ho nepodarilo uskutočniť pred 4 rokmi, kedy sme boli odhodlaní začať. Začali sme pred dvoma rokmi, avšak po dvoch dňoch Krajský pamiatkový úrad tieto práce stopol. Začal sa byrokratický kolotoč všetkých možných povolení a súhlasov od dopravnej polície, hasičov až po majiteľov priľahlých nehnuteľností a garáží. Odvolali sme sa teda do Bratislavy, kde sme povolenie k maľovaniu dostali bez problémov.

Nakoniec sme začali minulého roku na jeseň s tým, že sme vymysleli novú nosnú tému celého projektu, a to staré historické pohľady na mesto. Počas malieb na nás vytrubovali autá, pristavovali sa pri nás ľudia všetkých vekových kategórií a zaujímali sa, čo vlastne tvoríme. Sami sme boli prekvapení, aký záujem tento projekt vzbudil a aké dobré ohlasy sme dostali – bolo ich nemalé množstvo a nielen od Prešovčanov.

Určite je to krajšie a vkusnejšie než múr vyzeral predtým.

To určite áno. A hlavne mladí obyvatelia vôbec ani netušia, ako niektoré lokality a budovy v Prešove vyzerali. K jednotlivým obrazom sme pridali aj popisné tabule s informáciami. Naším cieľom je výtvarne realizovať celý múr a vytvoriť tak unikátnu exteriérovú galériu. Je to pre nás obrovská výzva spojená s prekonávaním prekážok, ale už máme víziu a vidíme, že sa to dá. Ľuďom sa to páči. To je pre nás zadosťučinenie, motor, ktorý nás posúva ďalej.

Počmáraný múr v Prešove

Exteriérová galéria nie je jedinou aktivitou vášho OZ J.D. - Galéria J. L.

Našim zámerom nie je robiť veľa vecí, ale zamerať sa na pár a robiť ich tak, aby mali zmysel.

Podľa mňa veľmi milým a aj úspešným projektom je “Rozprávočka moja naj.” Ide o súťaž pre materské a základné školy. Deti nám zasielajú výtvarné práce, ilustrácie ich obľúbenej rozprávky, či hrdinov. Zmyslom tohto projektu je návrat detí k čítaniu a celkovo prepojiť čítanie s porozumením. Samých nás prekvapilo, do akých dimenzií tento projekt narástol. Dokonca sa zapojili deti zo zahraničia, preto plánujeme v tomto roku túto regionálnu akciu rozšíriť na celoslovenskú a osloviť aj okolité štáty, prípadne partnerské mestá Prešova.

Našou ďalšou aktivitou je organizovanie súťaže “Najkrajší úsmev Prešova,” kde nám obyvatelia posielajú fotky s ich úsmevom z jednotlivých lokalít v Prešove.

Minulý rok sme zorganizovali dva medzinárodné umelecké plenéry, na ktorých sa stretli výtvarní umelci z 8 štátov sveta. Za takú krátku dobu (vznikli sme koncom roka 2014) sme zorganizovali a podporili naozaj veľa podujatí.

Čo znamená kultúra vo vašom živote?

Kultúra pre mňa neznamená len umenie alebo hudbu. Myslím si, že každý človek by mal mať v sebe hlavne kultúru prejavu, nerobiť druhým napriek, mať v sebe ľudskosť, pozitívnu auru, aby sa ľudia pri ňom cítili dobre.

Ako rada oddychujete?

Rada spím a varím. (Smiech). Skvelým relaxom je pre mňa taktiež záhrada. Môj manžel je veľmi šikovný a takmer všetko okolo domu dokáže urobiť sám. Je to skutočný balzam takto oddychovať s mojimi najbližšími. Som rada, keď je moja rodina šťastná a spokojná. Vzácne chvíle sú pre mňa stretnutia s priateľmi. Je až neskutočné, aký je ten život rýchly.

Foto: archív Janette Langová

Už ste čítali?

Beáta Jelinková: Človek si môže plniť sny v akomkoľvek veku

Rozhovor o tom, aké to je, keď človek po 30 rokov práce pre jednu spoločnosť, naberie odvahu a pustí sa do vlastného podnikania.

Motýle z exotických trópov nájdete aj na východe

V rámci výstavy Motýle exotických trópov v Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach uvidíte motýle pochádzajúce z tropických oblastí Ameriky, Austrálie, Afriky a Ázie.

Skončil sa 27. ročník detskej súťaže Hviezdička

Prvé miesto putovalo do Bratislavy.

Top