MilujemeVychod - Kamenický hrad. Raz v ňom sídlila šľachta, inokedy zbojníci

Kamenický hrad. Raz v ňom sídlila šľachta, inokedy zbojníci

Miesta

Zdieľaj 49.195671, 20.970132

Málokto vie, že severne od Lipian, nad obcou Kamenica ležia ruiny Kamenického hradu. Od hlavnej cesty ho poriadne nie je ani vidieť, javí sa skôr iba ako kopec.

Jedna z možných turistických trás vedie z obce Lúčky - Potoky (žltá značka). Mierne stúpanie do kopca je skôr prechádzkou, zvládnu to aj rodiny s malými deťmi. Odmenou vám bude úchvatný výhľad na okolie, na hrebeň Čergova a časti Spišsko-šarišského medzihoria.

Kamenický hrad je svojou rozlohou trinástym najväčším na Slovensku.


Raz v ňom sídlila šľachta, inokedy zbojníci

Prvá priama písomná zmienka o hrade Kamenica pochádza z roku 1306. Okolie hradu bolo kráľovským poľovným revírom. Je pravdepodobné, že slúžil ako miesto, kde sa kráľ uchýlil po poľovačke. V priebehu svojej histórie vystriedal viacero majiteľov. Raz v ňom sídlila šľachta, inokedy zbojníci. Poslednou majiteľkou hradu Kamenica bola Anna Tarczay - Drugethová, manželka Juraja Drugetha. Zúčastnila sa na sprisahaní proti Ferdinandovi Habsburskému a odmietla vydať hrad. Keďže hrad “nekráčal s vtedajšou dobou”, nedisponoval najnovšími zbraňami. 16. júla 1556 bol dobytý a rozstrieľaný. Anna Tarczay bola vyhnaná a až do smrti žila osamotená v kaštieli v Mošurove.


Hrad už nebol nikdy opravený. Jeho skazu dovŕšila rodina Tahy, ktorá na postavenie liehovaru v Lúčke použila materiál z múrov hradu. Zub času a fakt, že materiál z ruín používali aj ľudia z podhradia ako stavebný materiál, sa podpísali pod to, že z hradu dnes ostali už len zvyšky hradieb.


Povesť o krutom pánovi Kamenického hradu

Ku Kamenickému hradu sa viaže povesť, ktorá hovorí o krutom pánovi a jeho synovi, ktorý bol povahovo presným opakom svojho otca. Zamiloval sa do sedliackeho dievčaťa Helenky, no na rozkaz svojho otca sa musel oženiť s dcérou pána susedného hradu.

“Na hrade sú všetky okná osvetlené. Hudba znie, tancuje sa a spieva... Slávi sa zasnúbenie nešťastného hradného syna s krásnou dcérou pána súsedného hradu. Syn je bledý a mĺkvy. Na otázky svojej snúbenice odpovedá roztržito. Jeho myšlienky sú u krásnej Helenky, ktorá práve teraz stojí na vysokom bradle a uprene, so zaslzeným zrakom pozerá do osvetlených hradných okien. Uzrela tvár milovaného mládenca a vidí ho... vidí..., ako ho jeho snúbenica objíma...”

Celú povesť si môžete prečítať na portáli o.z. Kamenná veža, ktoré sa v súčasnosti podieľa na záchrane tejto kultúrnej pamiatky.

Autor foto: Sylvia Mariňáková
Zdroj info: www.kamennaveza.sk

Už ste čítali?

Aj keď je Ľutina malá dedinka, nudiť sa v nej nebudete

Jedným zo skvostov východného Slovenska sú nepochybne drevené chrámy. Dodnes sa ich zachovalo viac ako 40.

Laura Dittel: Hľadáme cesty, ako urobiť z východného Slovenska dobré miesto pre život

Laura Dittel a jej kolegovia z Karpatskej nadácie hľadajú riešenia, ako odstrániť alebo minimalizovať problémy na východnom Slovensku.

Hrad Šebeš a jeho havranie krídla

Prvý známy názov hradného brala “Havrania skala” pochádza podľa povesti od čiernych rytierov. Tí držali stráž na tomto kopci a ich tmavé plášte viali vo vetre ako havranie krídla.

Top