MilujemeVychod - Tibor Vargapál: Ľudia by mali poznať svojho včelára

Tibor Vargapál: Ľudia by mali poznať svojho včelára

Ľudia / Anna Revická

Zdieľaj

Tibor Vargapál pochádza z obce Hraň (okr. Trebišov). Od roku 2001 sa profesionálne venuje včeláreniu. Zameriava sa na produkciu rôznych medov - agátového, repkového, lipového, slnečnicového, lesného ale aj na produkciu peľu, propolisu a materskej kašičky. Od roku 2013 sa zúčastňuje včelárskej výstavy Apimondia, odkiaľ si vždy prinesie ocenenie. Tohto roku si z tejto výstavy v Turecku priniesol 10 medailí (päť zlatých, štyri strieborné a hlavnú cenu Grand Prix) a počtom medailí sa dostal na 1. miesto na svete.

Ako ste sa dostali ku včeláreniu?

Ako dieťa som veľa času trávil na dedine pri starých rodičoch, ktorí mali na záhrade včely. Pri starom otcovi som sa naučil základy včelárenia a dlhé roky som sa tomu venoval ako svojmu koníčku. Keď som v roku 2001 stratil prácu, rozhodol som sa, že začnem včeláriť vo veľkom. Začínal som s pár včelstvami a za rok a pol som sa dostal na 200. Profesionálne včelárenie je však na 95% iné ako “koníčkové”. Začal som chodievať na rôzne školenia doma i v zahraničí, aby som nabral vedomosti. Dnes je včelárenie mojou prácou, ktorú milujem.

Zrejme to nie je profesia, ktorá by sa dala študovať na škole.

Dnes sa dá včelárenie študovať denne aj externe v Banskej Bystrici. Väčšina včelárov sa však učí “ľudovo”. Buď pri ňom od malička vyrastajú alebo si sami niečo naštudujú a potom skúšajú.

Pri včelárení sa dajú použiť rôzne metódy, včela je veľmi inteligentná a vie sa prispôsobiť. Existuje množstvo návodov a rôznych rád a väčšina z nich ako-tak funguje. Každý si časom nájde svoju cestu, ktorá mu najviac vyhovuje. Dá sa učiť aj na vlastných chybách. Síce nie sú z toho výnosy, ale naučiť sa to dá :-). Človek však musí mať vzťah k včeláreniu a k samotnej prírode, inak by sa do toho nemal vôbec púšťať.

Tibor Vagapál

So včelami aj pravidelne kočujete. Ako to vyzerá v praxi?

V noci naložím úle na auto s mechanickou rukou, preveziem ich na iné miesto, kde je predpokladaná znáška napr. agátu alebo lipy a tam ich zložím. Včely chodievam pravidelne ošetrovať. Keď tam všetko odkvitne, naložím ich a idem inde. Je dôležité, aby včely nelietali ďaleko. 3 km vzdialenosť im síce nerobí problém, stratia tým však veľa času a časť medu spália. Ideálna vzdialenosť je 5m. Včela vyletí, za pár sekúnd je na mieste, pozbiera a hneď je doma. Kočovanie so včelami je efektívnejšie, ale zároveň aj nákladnejšie.

Včela stále trafí do svojho úľa?

Áno, trafí. Pri kočovaní sa pri agáte stretnú aj stovky úľov na jednom mieste. Keď včela vyletí z úľa na novom mieste, okamžite sa orientuje. Robí pomalé krúživé pohyby nad úľom, stále stúpa do výšky a z vtáčej perspektívy si zapamätá miesto a úľ. Maximálne sa môže zmýliť, ak vedľa postavíte farbou a tvarom celú radu úplne rovnakých úľov. Ak by sa včela nevedela vrátiť domov, zahynie.

V súčasnosti sa hovorí o veľkom úbytku včiel. Kto je ich najväčší nepriateľ?

Jednoznačne človek, ktorý chemizuje prostredie. V dnešnej dobe sa v poľnohospodárstve vo veľkom používajú neonikotinoidy, ktoré sú 7 000-krát silnejšie ako DDT prášok, ktorý sa v minulosti používal hlavne proti pásavke zemiakovej. Napr. vo Francúzsku každé leto vyhynie až 40% včelstiev. Letné mesiace by nemali byť pre včely problémové, ale vďaka chémii v pôde sú. Keď sa namorí semeno, vyrastie rastlina, ktorej už nektár nesie v sebe stopové chemické prvky, k tomu sa pridajú ešte rôzne druhy postrekov. Znehodnotený nektár a peľ včela konzumuje celé týždne. Otrávená včela sa nevie rozvíjať, je náchylnejšia na vírusy a postupne hynie. Je to ako nekvalitná potravina pre človeka.

Čo je najväčší problém na Slovensku?

Na Slovensku sa straty pohybujú okolo 10-20%, a to hlavne v zime a kvôli klieštikom, ktorý u nás najviac decimuje včelstvá. Klieštik je parazit, ktorý žije na včele a vyciciava jej hemolymfu. Taktiež prenáša vírusové choroby. Je to problém pre celý úľ. Včelár musí poctivo preliečiť všetky včely v úli. Ak ich neprelieči, zoslabnú, susedné včely ich “vyrabujú” a klieštikov si prenesú k sebe. Keď sa o včelstvo staráme, aj napriek znečistenej pôde a klieštikom, na Slovensku sa to dá ešte zvládnuť. V Amerike a vo Francúzsku je však tento stav už veľmi vážny. Obávam sa, že aj na Slovensku sa to bude vyvíjať týmto smerom.

Druhým veľmi vážnym problémom miestnych včelárov je dovážaný med zo zahraničia, ktorým sú “zamorené” hlavne naše supermarkety. Tieto medy sa predávajú za 4 eurá, v akcii ešte lacnejšie. Cenou mu konkurovať nedokážeme. Avšak mimo EÚ je povolené liečiť včely antibiotikami, ktoré následne prechádzajú do medu. Aj keď sa tvrdí, že tieto produkty sú kontrolované, v skutočnosti sa to odkontrolovať nedá. Smutnou realitou Slovenska je, že tento med sa k nám privezie, u nás sa zabalí a na etiketu sa napíše “Med z krajín mimo EÚ” a čo je ešte horšie, niekedy dokonca “Slovenský med”. So slovenským medom to však nemá nič spoločné. Ľudia nie sú pravdivo informovaní, čo vlastne jedia. Ak by si na obale prečítali, že sa jedná o ukrajinský, čínsky či venezuelský med, pravdepodobne by si ho nekúpili. Hlavne ďeťom by som med z hypermarketov vôbec neodporúčal konzumovať.

Ďalším rizikom pri mede z ďalekých krajín sú alergické reakcie. Tak ako pri potravinách platí, že by sa mali konzumovať najmä tie lokálne, tak isto to platí aj pri mede.

Med

Kvalitný med kúpime u včelára. Ako však zistiť, či aj včelár je “kvalitný”?

Kvalitný med je otázkou dôvery. Ľudia by mali poznať svojho včelára, vedieť o ňom, že je seriózny, nepančuje ho a má svoje zásady. Ja predávam iba ten med, ktorý som ochotný aj sám zjesť. Nesmie existovať dvojaká šarža medu - jedna pre zákazníka a druhá pre seba.

Ľudia by si mali všímať, ako včelár dbá na hygienu, či neskladuje med v stodole spolu so pšenicou, aké technológie používa. Pri manipulácii s medom sa musia používať nerezové materiály alebo špeciálne plasty, žiadne pozinkované alebo pocínované medomety. Med sa nesmie uskladňovať v hliníkových nádobách. Je veľmi agresívny a dokáže hliník z nádob vyťahať, ten sa následne ukladá v mozgu a bráni prestupu informácií.

Avšak ani ja ako včelár, by som nevedel posúdiť, či daný med je alebo nie je kvalitný, ak by som nevidel celý pracovný postup, či priestory. Táto práca je naozaj založená na veľkej dávke dôvery.

Ľudia často posudzujú kvalitu medu podľa toho či zcukornatie alebo nie.

To áno, ale zcukornatie aj med, ktorý obsahuje ATB, hliník, aj ten z Ukrajiny alebo z Číny. Nezcukornatie vtedy, ak sú do neho pridané sirupy.

Ako by sa mal med správne skladovať doma?

Ak sa med nesprávne skladuje, môže byť kyslý. Med sa nemá dávať do fliaš po zaváraných uhorkách, je to cítiť. Mal by byť na tmavom mieste, v uzavretej nádobe bez prístupu vzduchu. Slovenská norma vraví, že obsah vody musí byť do 18%. Nesmie sa prehrievať, pretože sa pri tom ničia enzýmy. Kritická hranica pre med je max. 45 stupnňov. Ak je med dobre uskladnený jeho doba skladovateľnosti je nekonečná.

Ktorý med je váš obľúbený?

Jem všetky druhy medov, striedam ich. Najmenej chutný je pre mňa repkový med. Do čaju je však vhodný, tam ho od iných medov nerozoznáte. Na chlieb si dám medovicový, lipový alebo agátový.

Na včelárskej výstave Apimondia v Turecku ste získali 1. miesto v počte medailí. V čom spočíva kúzlo a význam takýchto súťaži?

Nejde ani o samotnú súťaž. Je to priestor, kde sa stretnú včelári. Majú možnosť vymieňať si informácie, predstaviť svoje produkty, technologické novinky, či medy v rôznych baleniach. V pozadí bežia prednášky a popri tom aj súťaž medov a včelích produktov, ktoré včelári prinesú.

Tibor Vargapál
Tibor Vargapál
Tibor Vargapál

Vy ste sa tejto súťaže zúčastnili trikrát a zakaždým sa vám podarilo priniesť nejaké medaily.

Pred štyrmi rokmi sme sa tejto súťaže zúčastnili prvýkrát v Kyjeve, vtedy sme získali jednu zlatú medailu, pred dvoma rokmi sme boli v Južnej Kórei, odtiaľ sme si priniesli tri zlaté, teraz sa nám ich podarilo získať 10, z toho päť zlatých, štyri strieborné a taktiež aj hlavnú cenu Grand Prix za darčekové balenie medov. Ďalšie ocenenia boli za medovinu, sviečky, kolekciu štyroch medov, med so sušeným ovocím a orieškami. Najzložitejšia časť celej súťaže je vyplniť priestor - kocku s rozmermi 60 x 60 x 60 cm so svojimi baleniami medov a včelích produktov.

Súťaž sa vždy koná na inom mieste. O dva roky bude v Kanade v Montreale, o 4 roky v Baškirskej autonómnej republike.

Hovorí sa, že ak vyhynú včely, tak vyhynie celé ľudstvo.

To povedal Einstein už pred 100 rokmi. Včely sa zúčastňujú na opeľovacej činnosti, ktorá zabezpečuje reprodukciu potravín. Mnohé rastliny sú na 95% opeľované včelami. Einsteinova teória tvrdí, že ak by vyhynuli, tento reťazec by sa narušil a do 4-5 rokov by skončil aj človek.

Preto 90% práce včelára je v prospech spoločnosti a prírody. Med, ktorý nám dajú včely, už vylepšiť nevieme. Je to hotový produkt. My ho môžeme, už len pokaziť. Úlohou včelára je, aby svoju prácu nefušoval, nepridával do neho nič, čo tam nepatrí, aby bol seriózny, aby s včelami dobre zaobchádzal a staral sa o ne. K včelám a k prírode je potrebné mať určitú pokoru. Keď si človek uvedomí, s akou hodnotou pracuje, nebude to zámerne kaziť. Bude si svoju prácu vážiť, aby priniesla úžitok aj ďalším ľuďom.

Foto: Anna Revická a archív Tibor Vargapál

Už ste čítali?

Miroslava Peťovská: Človek si musí nájsť to, čo ho hreje pri srdci

Dobrovoľníctvo prinieslo Mirke iný pohľad na svet.

Príďte diskutovať o deviatich zaujímavých filmoch

V Košiciach v kine Úsmev sa budú premietať dokumenty o Rómoch, ktorí sa rozhodli robiť niečo pre seba a pre druhých.

Michala Lukáčová Koniarová: Východ nie je EXIT

O východnom Slovensku očami Michaly Lukáčovej Koniarovej, spoluorganizátorky apolitickej iniciatívy Východ nie je EXIT.

Top